Kvetná nedeľa
Posledná pôstna nedeľa, je známa tiež pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána. Pripomína nám rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Práve na túto nedeľu sme začali Veľký týždeň.
V tento deň sa svätia aj palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Bahniatka si na posvätenie prinášajú aj ľudia, tie si potom nosia domov ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy a kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.
Aj v našej farnosti pri svätých omšiach sa pred vstupom do kostola požehnávali bahniatka.
Krížová cesta ulicami Solivaru
Krížová cesta ulicami Solivaru sa stala tradíciou v našej farnosti a tvorí neoddeliteľnú súčasť najväčšieho kresťanského sviatku – Veľkej noci. Inak tomu nebolo ani tento rok počas Veľkého piatku.
Stovky ľudí sa zišlo v dopoludňajších hodinách vo farskom kostole, aby tak mohli spoločne sláviť posvätné čítania o Pánovom umučení a následne sa vybrať na krížovú cestu. Začali sme I. zastavením pri farskom kostole a pokračovali až na Hrádok. Boli pred nami chvíle, ktoré sme chceli posvätiť rozjímavou modlitbou… Keďže máme Milosrdný rok aj naša krížová cesta, jednotlivé zastavenia, ktoré čítali veriaci z farnosti boli zamerané práve na Božie milosrdenstvo a na milosrdnú lásku.
Obrady Veľkého piatka
Veľký piatok je deň, kedy sa v katolíckych kostoloch neslávi svätá omša, aby v tento deň veriaci obracali svoju myseľ tým väčšmi na obetu kríža.
Veľkopiatočné obrady v Teriakovciach viedol náš pán diakon Michal Bodnár.
Fotografie – Obrady Veľkého piatku
Novéna pred sviatkom Božieho milosrdenstva
Fotografie – Novéna
Pascha
Aj v našej farnosti sa na Bielu sobotu požehnávali veľkonočné jedlá – Pascha.
Veľkonočná vigília
Podľa najstaršej tradície táto noc je očakávaním Pána a vigília, ktorá sa v nej slávi, pripomína svätú noc, v ktorú Pán vstal z mŕtvych, a pokladá sa za „matku všetkých svätých vigílií“ V nej totiž Cirkev bdie, očakáva Pánovo zmŕtvychvstanie a slávi ho sviatosťami kresťanskej iniciácie.
Na Bielu sobotu po západe slnka začal nový deň – Veľkonočná nedeľa. Obrady začali požehnaním ohňa, ktorý je symbolom Krista, ktorý vstáva z hrobu, aby zažiaril ľudstvu. Od ohňa sa potom zapálil paškál, ktorý pripomína vzkrieseného Krista. Ďalšou časťou obradov bola liturgia slova, ktorá obsahovala základné pravdy viera a morálne poučenia. Neskôr pri liturgii krstu sme si všetci obnovili svoje krstné sľuby. Štvrtou časťou veľkonočnej vigílie je Liturgia Eucharistie, kde každý veriaci je pozvaní na hostinu k Pánovmu stolu. A na záver samotný obrad vzkriesenia. V našich krajoch sa podľa prastarej tradície slávi Kristovo vzkriesenie osobitným obradom vzkriesenia a slávnostným sprievodom.
Veľkonočnú vigíliu vo farskom kostole Najsvätejšej Trojice slávil o. kanonik Mons. Jozef Šechný.
Fotografie – Veľkonočná vigília
Veľkonočná nedeľa
Fotografie – Veľkonočná nedeľa – Teriakovce
Vzkriesenie
Veľkonočné trojdnie sme zakončili slávnostnými vešperami a Eucharistickou procesiou so Zmŕtvychvstalým Kristom z kostola na Soľnej Bani do farského kostola.