Vo štvrtok 10.10. 2019 poobede sa 41 pútnikov z našej farnosti spolu s našim p. dekanom a dvoma šoférmi vydalo na púť do Santiaga de Compostela v Španielsku.
Svojím kňazským požehnaním a krátkym príhovorom nás na našu cestu vyprevadil aj náš kanonik a tak sa začala naša púť s odovzdanosťou do Božích rúk a pod ochranou našej nebeskej Matky.
Cesta pred nami bola veľmi dlhá, kilometrov obrovské množstvo, ale to nám nijako neuberalo na radosti, ktorá medzi nami zavládla. Pred nami bola cesta cez Maďarsko, Rakúsko, nočný prejazd cez Nemecko. Ráno sme sa už prebúdzali do krásnej scenérie Švajčiarska, následne sme pokračovali do Francúzska.
Našou prvou zastávkou bolo mestečko Ars, odkiaľ pochádzal sv. Ján Maria Vianney, známy aj ako Farár z Arsu. V kostole, kde pôsobil, sme slávili sv. omšu, po nej sme sa ešte pomodlili korunku k Božiemu milosrdenstvu, modlitbu za kňazov a po prehliadke múzea a mesta sme sa ubytovali. Na druhý deň po raňajkách sme pokračovali v našej ceste cez Francúzsko. Našou druhou zastávkou bolo starobylé mesto Avignon v Provensálsku na juhu Francúzska, ktoré bolo v rokoch 1309-1378 sídlom pápeža. Prezreli sme si katedrálu, ktorá je zasvätená Panne Márii. Tu sme ostali aj na sv. omšu. Po prehliadke Palácu pápežov a mesta sme pokračovali v ceste do Leiry, kde sme mali pripravené ubytovanie a večeru. Ďalší deň sme sme sa zastavili v meste Zaragoza. Po prehliadke krásnej baziliky Panny Márie del Pilar (Panny Márie na stĺpe) sme sa presunuli ulicami mesta do kostola sv. Engracie, kde sme slávili sv. omšu. Následne sme sa na naše milé prekvapenie ocitli v sprievode so Španielmi, ktorí práve slávili odpustovú slávnosť .
Cestou zo Zaragozy sme sa zastavili v Madride, v hlavnom a zároveň najväčšom meste Španielska. Prezreli sme si baziliku, uctili si oltár Panny Márie Almudeny (patrónky mesta) , poprechádzali sa popri kráľovských palácoch a vydali sa na cestu do Avily, rodného mesta sv. Terézie, kde sme mali pripravené ubytovanie a večeru. Na ďalší deň sme si prezreli Avilu, v kostole sme sa pomodlili k sv. Terézii a pokračovali do cieľa našej púte, Santiaga de Compostela, kde v 9. storočí boli nájdené pozostatky sv. Jakuba, jedného z apoštolov. Mesto nás privítalo tak trochu aprílovým počasím, ale s o to väčšou pokorou sme pristupovali k bazilike a k hrobu sv. Jakuba. Potom nasledoval voľnejší program, za nejakými suvenírmi alebo na šálku kávy. Zišli sme sa spoločne pri sv. omši, ktorá bola v španielčine a bola slúžená za všetkých pútnikov.
Po nej prechádzka mestom na hotel. Santiago de Compostella sme opúšťali na ďalší deň po raňajkách. Cestou sme sa kochali výhľadom na Atlantický oceán, ktorý nám lemoval úsek cesty. Ďalšou zastávkou bola Loyola, rodné mesto sv. Ignáca. Už v autobuse sme si pozreli film o tomto svätcovi. Po prehliadke baziliky a po sv. omši naša púť pokračovala ďalej. Vo večerných hodinách sme došli do Lúrd, kde na nás čakali 2 krásne a požehnané dni, počas ktorých sme mali bohatý duchovný program venovaný bližšiemu spoznaniu tohto pútnického miesta, medzinárodným sv. omšiam, krížovej ceste, eucharistickému sprievodu, sviečkovému sprievodu, modlitbe sv. ruženca…
3 noci a 2 dní nám zbehli veľmi rýchlo a v piatok ráno sme sa s Pannou Máriou Lurdskou rozlúčili a vydali sa na cestu do Marseille, najväčšieho prístavného mesta na juhu Francúzska. Po náročnej ceste autobusom cez mesto sme sa dostali k bazilike Notre Dame de la Garde postavenej na najvyššom bode mesta. Na vrchole kostolnej veže sa týči zlatá 10 metrov vysoká socha Panny Márie Strážnej, alebo aj Hviezdy morskej, patrónky námorníkov. Keď sa lode vracali do prístavu, údajne nikdy nezabudli pozdraviť Pannu Máriu Strážnu výstrelom z dela a zároveň jej tým poďakovať za to, že sa dobre doplavili. V bazilike sme zotrvali pri krátkej modlitbe, aby tak, ako pre námorníkov, bola aj pre nás Hviezdou na ceste životom. Bolo to nádherné miesto s úžasným výhľadom na celé Marseille, prístav, Stredozemné more. Večer sme už dorazili do Nice. Ubytovali sme sa a ráno sme nás čakala sv. omša v kostole sv. Marka, pri ktorej sme ďakovali za všetky milosti, ktoré sme získali na našej púti. Po raňajkách sme strávili ešte chvíľku pri mori. Všetko pekné sa raz skončí, a aj naša púť sa chýlila ku koncu. Čakala nás ešte dlhá cesta domov cez Taliansko, Slovinsko, Maďarsko.
Po vyše 7100 kilometroch sme sa v nedeľu 20.10.2019 šťastne vrátili. A mne už neostáva nič iné, len sa poďakovať. V prvom rade Pánu Bohu za tento milostivý čas, ktorý nám doprial a za všetky jeho dobrodenia, ktoré sme získali na našej púti. Chcem sa poďakovať aj Panne Márii, ktorá nás ochraňovala a orodovala za nás. Poďakovať sa chcem aj nášmu p. dekanovi, ktorý nás sprevádzal a odovzdal nám zo svojich bohatých vedomostí o každom mieste, ktoré sme navštívili. Taktiež sa poďakovať za jeho trpezlivosť a láskavosť voči každému jednému z nás. A nakoniec moje poďakovanie patrí všetkým mojim spolupútnikom, s ktorými sme vytvorili úžasné spoločenstvo. Nech z milostí, ktoré sme získali na našej púti, čerpáme posilu do našich každodenných životov.
// Sidoriková Slávka
