Dekanátne stretnutie mládeže 2011

„ZAKORENENÍ A POSTAVENÍ NA JEŽIŠOVI KRISTOVI,
UPEVNENÍ VO VIERE…“  (Kol 2, 7)

Úsmevy, veselé aj vážne rozhovory, kopec nadšenia, no najmä atmosféra nabitá energiou a radosťou… Aj takúto podobu mávajú stretnutia mladých. Naša farnosť jedno z týchto krásnych stretnutí zažila počas uplynulého víkendu.

Už štvrtý ročník Dekanátneho stretnutia mladých sa tohto roku niesol v myšlienke Svetových dní mládeže, ktoré sa uskutočnia v auguste v hlavnom meste Španielska – v Madride. Všetko to začalo celoprešovskou mládežníckou sv. omšou, ktorú celebroval Rastislav Dluhý, CSsR. a spolu s ním ďalších sedem kňazov, ktorí sa angažujú v práci s mládežou. Otec redemptorista vo svojom príhovore zdôraznil potrebu mladého človeka „zakoreniť“ sa vo viere, Cirkvi aj farnosti. Len hlboko zjednotený s Ježišom Kristom budeme schopní odolávať mnohým pokušeniam a zlu súčasnej doby.

Po sv. omši sme sa presunuli do priestorov farskej sály, kde nás už čakali dobroty z kuchýň mamičiek a babičiek našej farnosti. Na kysnutých koláčoch si pochutnala mládež celého Prešova. Ďalším hosťom, ktorý nás poučil aj pobavil, bol moderátor ACM otec Marek Roják. Formou videoprojekcie nás zaviedol do Madridu a sprevádzal nás históriou svetových stretnutí mladých ľudí so Svätý, Otcom. Dokonca sme absolvovali päťminútový rýchlokurz španielčiny!

Nasledujúcim bodom programu bolo 5 workshopov, spomedzi ktorých si účastníci mohli vybrať ten, ktorý ich oslovil najviac. Otec Rastislav Dluhý nás uviedol do krásy modlitieb chvál a brat Jozef Mihok mnohých nadchol pre kreatívnu formu modlitby – vlajky. Vzácnym hosťom bola Monika Rimarčíková z Inštitútu rodiny v Košiciach, ktorá zaujala otvorenou a živou diskusiou o vzťahoch, rodičovstve a ďalších problémoch, ktoré trápia mladého človeka. A aby toho nebolo málo, mohli sme navštíviť workshop so sr. Helenou o povolaniach alebo sa nechať povzbudiť a nadchnúť službou animátora.

Vyvrcholením piatkového programu bola nočná modlitba taizé so Sviatosťou Oltárnou. Piesne v podaní mládežníckeho zboru vystriedala tichá modlitba a adorácia, ktorá trvala až do polnoci. Tento moment bol zvlášť silný – nočné hodiny mladí ľudia väčšinou trávia na diskotékach, v podnikoch. Solivarskú mládež aj s jej kaplánmi ste však v piatok v noci mohli vidieť na kolenách pri tichej modlitbe.

Po polnočnom požehnaní ešte nikto nemyslel na spánok – možno len animátori Čakala na nás noc plná hier, únava sa dostavila až nadránom. Dlho sme si však nepospali – po budíčku, za ktorý opäť „vďačíme“ zboru, sme sa ešte neprebudení presunuli do farskej sály. Nasledovala rozcvička, ranná modlitba, chutné pečivo a biela káva. Posilnení fyzicky aj duševne sme sa zapojili do ďalších pripravených workshopov. Mohli sme si zahrať futbal alebo volejbal, zúčastniť sa diskusií s bratmi redemptoristami alebo si vytvoriť pekný šperk v tvorivej dielni. A prišli medzi nás animátori zo Sekčova, aby troška poučili aj našich budúcich animátorov. Po spoločnom obede nasledovali hry vo farskej sále. Chuť súťažiť v sebe nezaprel nik a počiatočnú neistotu vystriedali výbuchy smiechu pri hereckých pokusoch našich mladých. Na záver sme mali možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia.

Záverečná sv. omša v hodine Božieho milosrdenstva, ktorá bola zároveň vyvrcholením celého stretnutia, sa niesla v takmer rodinnej atmosfére. Záver patril poďakovaniam zo strany kňazov aj animátorov. Silným momentom bolo požehnanie z rúk kňaza, ktorý každý účastník dostal individuálne.

A po spoločnej póze pre fotografku Zuzku sme sa s nádherným pocitom v srdci rozišli domov.

Čo dodať? Duchovné zážitky sa slovami opisujú ťažko, no prežiť ich môžeme len vtedy, ak sa im otvoríme. Ako? Možno stačí premôcť pohodlnosť, obavy, váhania… a jednoducho prísť. V mene všetkých účastníkov stretnutia vyslovujem úprimné poďakovanie všetkým tým, ktorí nám toto stretnutie umožnili zrealizovať. Ďakujeme otcovi kanonikovi a kaplánom Lukášovi a Marcelovi. Svojim príkladom ste nám ukázali, že naša farnosť, jej kňazi a celá Cirkev stojí o mladého človeka a je pre nás otvorená.

Dekanátne stretnutie mladých nikoho nenechalo ľahostajným, mnohí sme pocítili v srdci skutočnú radosť a pokoj. A aj keď navonok sa žiaden zázrak nekonal, nepochybujem, že veľký zázrak sa v týchto dňoch udial v mnohých srdciach…

– Maja Sedláková –


Na záver niekoľko odkazov od účastníkov stretnutia:

„… včera som pri adorácii Taize tak nad tým všetkým premýšľal, ako je to dobre všetko zariadené a všetko tak dobre vychádza. Super ľudí som stretol, ktorí sa tak pekne do všetkého zapájali a sa veľmi teším, že aj tí starší birmovanci prišli, že sa k nám vždy chcú vrátiť a nezabúdajú na našu farnosť. Teším sa veľmi z toho, že sa tak všetci cez Božiu lásku dokážeme stretnúť. Som presvedčený, že to nezostane len pri nejakej eufórii, ale že tá skutočná radosť z tohto stretnutia ostane v našich srdciach… Teším sa na ďalšie takéto akcie, do ktorých sa určite všetci radi zapojíme!“
TOMÁŠ

„Vôbec neľutujem posledných 24 hodín. Bolo mi dobre…“
IGOR

„Bolo to krásne…ani slovami sa nedá opísať aké to bolo super :)) Úplne najkrajšie to bolo na konci…taká silná omša, až mi slzičky vyšli… je vážne krásne poznať takých super ľudí, ako boli tu.“
VIKA

„Som strašne rada, že som išla na to dekanátne stretnutie, fakt super bolo. Samí super ľudia tam boli, aj noc bola perfektná…“
PEŤA

„Som rád, že som sa neplánovane a čírou náhodou, ale z Božej prozreteľnosti mohol zúčastniť záverečnej svätej omše. Rád som bol s vami. Nech vás všetkých Pán požehnáva, aby ste naďalej oplývali aktivitou, horlivosťou, entuziazmom a obetavosťou. Veľa Božích milostí animátorom, dobrovoľníkom, birmovancom i speváckemu zboru z mojej milovanej farnosti vyprosujem v modlitbách.
BRAŇO POLČA (kňaz)