Človek odchádza. Už sa nevracia. Už sa neopakuje to, čo bolo zaužívané, čo bolo samozrejmé. Napriek tomu, človek tu zanecháva vždy niečo po sebe. Niečo, čo môže zostať jedine po človeku. Je to jeho práca, jeho činnosť života, ktorú vykonal pre spoločné dobro ľudskej spoločnosti. Sú to materiálne hodnoty, ale predovšetkým aj ťažko merateľné hodnoty ducha, jeho skutky.
,,Otec kanonik“
Tak, ako sme ho zvykli oslovovať v spoločenstve našej Cirkevnej základnej školy s materskou školou sv. Gorazda, bol pre nás ako náš OTEC.
Od príchodu do našej farnosti, mu bola na ,,starosť“ daná aj starostlivosť o duchovnú stránku našej školy, duchovnú stránku zamestnancov a žiakov základnej školy, neskôr od roku 2016 aj starostlivosť o deti materskej školy.
Na začiatku školského roka nás vždy povzbudoval, na konci školského roka nezabudol sa prísť poďakovať, odmeniť deti sladkosťami a odprevadiť deviatakov na strednú školu.
Na začiatku môjho funkčného obdobia, 1. januára 2008, prišla prvá nepríjemná situácia v našej škole ,,prasknutý ventil expanznej nádrže“. Táto situácia nenechala nášho otca kanonika nečinným. Asi v tomto roku sa začala okrem duchovnej starostlivosti o našu školu aj materiálna pomoc. Otec kanonik okamžite vyhlásil verejnú zbierku na pomoc škole a neustále sa zaujímal ako sa pokračuje s opravami po havárii.
Keďže naša cirkevná škola bola od jej vzniku v roku 1992 v prenajatých priestoroch, v roku 2010 sme pristúpili k odkúpeniu budovy od vtedy Krajského školského úradu v Prešove, pretože boli len dve možnosti, budovu odkúpiť alebo si hľadať nové priestory pre našu školu. Po viacerých stretnutiach s otcom kanonikom a hľadania riešenia danej situácie, otec kanonik sa rozhodol pomôcť škole a poskytol finančné prostriedky na odkúpenie budovy.
V roku 2011 sa nám po dlhom čase podarilo zriadiť svoju vlastnú školskú jedáleň a školskú kaplnku, ktorá je pre nás dôležitým miestom v našej škole, miestom modlitby, miestom prosieb a ďakovania. Otec kanonik známy ako staviteľ kostolov, aj prípade našej školskej kaplnky nám podal pomocnú ruku.
Neváhal a pomáhal nám aj s riešením opravy kanalizácie v škole.
Na základe podnetov od rodičov našich žiakov základnej školy bola do prevádzky v septembri 2016 daná Cirkevná materská škola sv. Gorazda. Keďže celá príprava priestorov bola v réžii základnej školy spolu s rodičmi nám finančne pomohol aj otec kanonik.
Otec kanonik sa zaujímal aj o výchovno-vzdelávací proces v škole, bol členom Rady školy pri našej škole. Mnohokrát bol aj členom výberovej komisie na obsadenie miest nových učiteľov. Veľmi sa zaujímal aj o kolektív zamestnancov školy a vždy zodpovedne pristupoval k výberu nového učiteľa. Presadzoval tiež, aby naša cirkevná škola mala svojho školského kaplána, ktorý by sa staral o duchovnú stránku školy. Ďakujeme za p. kaplána Michala Paľovčíka, Marcela Jurča a P. Fedorka. Otec kanonik mal dobré kontakty aj v Poľsku. Tie využil a zorganizoval stretnutie s vedením poľskej školy v Klimkovke, aby sme mohli nadviazať cezhraničnú spoluprácu.
Ako správca našej cirkevnej školy, ako duchovný otec našej školy, si vždy vedel nájsť čas na stretnutia, ktoré boli popretkávané radami, konštruktívnou kritikou, ale aj pochvalou a povzbudením. Keď jeho povinnosti nám nedovolili stretnúť sa, tak nás z diaľky pozoroval z fary alebo z farskej záhrady.
Ako dobrý otec v každej rodine, tak aj on, v tej našej školskej rodine nám radil, dával nám osobný príklad, nachádzal vždy riešenia, ktoré sme potrebovali pri opravách školy tak, aby sme sa mohli neustále rozvíjať a napredovať. Aj napriek jeho materiálnemu vkladu do našej školy, vždy nás nechal, aby sme sa sami rozhodli, rešpektoval naše postupy.
Za roky, ktoré bol duchovnou oporou našej školy, nikdy nepočítal čas, ktorý nám venoval.
VĎAKA, OTEC KANONIK. ODPOČÍVAJTE V POKOJI!
Mgr. Mária Kertysová – riaditeľka školy
