Duchovná obnova birmovancov

V dňoch 11. – 13. marca sa skupinky birmovancov 3, 4, 5 zúčastnili duchovnej obnovy v malej, ale za to krásnej, lesmi obklopenej dedinke Hradisko. 

Všetko sa to začalo v piatok podvečer rozdeľovaním izieb, zoznamovaním sa a samozrejme nechýbala ani sv. omša spojená s adoráciou, ktorú viedol vdp. Michal Paľovčík. Po nej nasledoval film a večierka. Na ďalší deň ráno  nás prebúdzali slnečné lúče a krásna príroda navôkol. Nemohli sme začať inak ako rozcvičkou a rannou modlitbou. Na sobotu bol pripravený pestrý program. Nechýbala sv. spoveď, zaujímavé prednášky s p. kaplánom Michalom, rôzne aktivity, ale aj sv. omša, ktorá bola sprevádzaná gitarami a spevom našich birmovancov.

V popoludňajších hodinách sme sa vybrali na Krížovú cestu. Bola skutočne jedinečnou a nezabudnuteľnou už len preto, že jej autormi boli samotní birmovanci. Vo večerných hodinách nás čakalo prekvapenie, a to v podobe návštevy našich duchovných otcov –  kaplánov Marcela a Lukáša, ale aj o. kanonika Jozefa Šechného. Birmovancov veľmi potešilo najmä rozprávanie o. kanonika, ktorý si zaspomínal na svoju vlastnú prípravu na birmovku.

Nechýbali samozrejme úsmevné a vtipné príhody.

Ani sme sa nenazdali a bola tu nedeľa. Čakala nás sv. omša, prednáška, chutný obed a balenie sa domov. Bol to víkend v znamení priateľstva a lepšieho spoznávania sa.
Touto cestou vyslovujeme Pán Boh zaplať p. kaplánovi Michalovi Paľovčíkovi z Nižnej Šebastovej, ktorý prijal naše pozvanie. Zároveň sa chceme poďakovať všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom prispeli k realizovaniu našej duchovnej obnovy. Všetkým vyslovujeme úprimné ĎAKUJEME.

-Zuzana Lešková a ostatní animátori-

Už o týždeň neskôr sa duchovnej obnovy zúčastnili birmovanci zo skupín 6 a 7. Téma kríža ako najväčšieho dôkazu lásky  v dejinách ľudstva dominovala počas celého víkendu. Spoločne sme sa zamýšľali nad podstatou  lásky – láska k sebe je východiskom lásky k blížnemu a tá vrcholí v láske k Bohu.

Rozprávať o láske je jednoduché, ale žiť lásku je ťažšie. Milovať sa človek učí celý život. Sobotné dopoludnie sme sa preto rozišli po skupinkách do dediny, prihovárali sme sa ľuďom, potešili ich pekným slovom aj malou sladkosťou. Všímali sme si drobné veci okolo seba, ktoré robia náš život krajším. Najvzácnejšou z týchto vecí bolo naše vnímavé srdce ochotné pomôcť.

Medzi najkrajšie a najsilnejšie momenty jednoznačne patrila modlitba taizé v noci pri sviečkach. Vyprosovali sme požehnanie pre mladých ľudí našej farnosti, zvlášť pre birmovancov. V závere sme dostali eucharistické požehnanie. Tvorivosť a veľkú dávku kreativity sme prejavili v skupinových prácach. Tu sme sa učili nielen vysloviť vlastný názor, ale vedieť rešpektovať aj názor iných. Nikto z nás nezabudne na sobotný večer. Ten sme odštartovali troma „zmodernizovanými“ podobenstvami, ktoré sme sami nacvičili. Už pri príchode v nás zaznievali niektoré otázky, odpovede na ne sa pokúsili ponúknuť naši kapláni Marcel a Lukáš. Program pokračoval až do neskorých nočných hodín. Lenže druhú noc bez spánku už zvládne málokto, a tak aj naši birmovanci konečne zaspali. Celý víkend sme zavŕšili nedeľnou sv. omšou, duchovným slovkom o význame Eucharistie a nechýbali slová vďaky všetkým tým, ktorí túto akciu pripravili. Duchovnou obnovou nás sprevádzal p. kpl. Lukáš, neskôr k nám prišiel aj p. kpl. Marcel. V mene birmovancov vyslovujeme úprimné poďakovanie za ich čas a obetavosť.

Čo dodať na záver? Naši birmovanci nás opäť upevnili v presvedčení, že sa im dá veriť, že sú výnimoční a dokážu jeden úplne obyčajný víkend premeniť na krásny a nezabudnuteľný duchovný zážitok. Budúcnosť Cirkvi je v rukách mladých. A my, animátori a kňazi nepochybujeme, že je v dobrých rukách

-Maja a ostatní animátori-